LetuskavDubaji

Predošlé dni som vďaka prebytku days off strávila šťastlivým ničnerobením, ktoré pozostávalo spravidla z občasného nakupovania v City Centre, pohodového slnenia sa na pláži alebo pri hotelovom bazéne, aktívnej návštevy posilňovne a sporadického surfovania po internete. Z októbrového rosteru som sa  sklátila v nemom úžase v radostnom zistení, že všetky plánované lety sú neuveriteľnou zhodou okolnosti layovers. Zajtra ma čaká let do Viedne, po ňom ďalšie dva do rovnakej destinácie,  nasledovane letom Dubaj-Bangkok-Honkong, po návrate z ktorého navštivim americku ambasádu kvôli získaniu letuskovskych víz do USA (v decembri by som fakt chcela zažiť predvianočnú atmosféru New Yorku...). Nuž a koniec októbra ma zastihne – světe zboř se – na neuveriteľnej trase Dubaj-Bangkok-Sydney-Aukland a späť, pozostávajúcej z celých ôsmich dni. V kútiku duše tajne verím a dúfam, že aj posádka bude príjemným osviežením.      

S potešením som zistila, že moja ponurá nostalgia za typickými domácimi výdobytkami sa pomaly vytráca, pričom je nahrádzaná postupnou aklimatizáciou na vymoženosti lokálne, ktoré vyplývajú z mojej  súčasnej profesie. V prvom rade sa jedna o množstvo zliav v obchodoch a reštauráciách, na ktoré mam ako cabin crew nárok (a ktoré samozrejme v mojom terajšom púštnom bydlisku nijako nevyuživam vzhľadom k neexistencii predmetných obchodov a reštaurácii, ktoré by mi umožňovali uvedené zľavy efektívne využiť). Druhou, omnoho potešujúcou skutočnosťou je množstvo voľného času, ktorý nám prislúcha z titulu profesie a slúži spravidla na regeneráciu organizmu po únavných a vyčerpávajúcich letoch (a následné chytanie bronzu pri bazéne). Keď si odmyslím sporadické štúdium manuálu SEP pred každým letom, musím uznať, že od promócie a následného zamestnania sa v štátnej správe,  som v živote netrávila čas toľkým sladkým ničnerobením (v období medzi letmi) ako prave teraz.  Môj názor sa s najvyššou pravdepodobnosťou dramaticky zmení, ak budem postihnutá sériou turnarounds do Indie, to mi však neuberá na momentálnom optimizme a príjemných vyhliadkach do budúcnosti. V snahe  zabrániť atrofii mozgových buniek, ktorá by mi po par mesiacoch jednoznačne hrozila, som však rozhodnutá začať sa postupne venovať štúdiu arabčiny. Moje absolútne základy sa totiž, okrem par jednoduchých slovíčok, zatiaľ obmedzujú na jediný zmysluplný vyraz: „Min fadlak, orbot al hezam“ (Please fasten your seatbelt), ktorý som pochytila počas online kurzu arabčiny, absolvovaný počas štúdia na Training College.  V mojom okolí sa samozrejme nenachádza žiadna jazyková škola, takže bude zrejme vhodne rozšíriť si okruh arabsky hovoriacich priateľov a intenzívne nasávať zvukomalebnosti tohto jazyka pri sledovaní nespočetných arabských televíznych kanálov. Doposiaľ totiž intenzívne sledujem akurát tak môj obľúbený špionážny seriál Alias na americkom MBC a sporadicky Bridget Jones DVD na svojom laptope....