LetuskavDubaji

Dni, ktoré predchádzali môjmu doposiaľ najdlhšiemu layoveru v Austrálii, sa opäť raz zaradili k obzvlášť chaotickým momentom môjho doterajšieho života v Emirátoch. Z príjemného leňošenia počas days off ma nemilosrdne vytrhlo písomné oznámenie o nutnosti vyprázdniť obývanú izbu a vysťahovať sa v priebehu troch dni z Emirates Stars Hotel, ktoré mi jedného večera doručila hotelová služba. Dôvodom tohto prekvapivého kroku bol rozhodnutie o celkovom zániku hotela, pod ktorý sa jednoznačne podpísal zásadný pokles ziskov, spôsobený rozostavaným terénom pred hotelom, úspešne brániaci prílevu finančne obdarených hotelových hosti.  Nikdy by som tomu neuverila, no toto sťahovanie som prežívala so zvláštnou nostalgiou, ktorú som pripísala faktu, že s pribúdajúcim vekom narástla moja sentimentalita i neochota flexibilne sa prispôsobovať neustále sa meniacim podmienkam. Tato nemilá sprava vo mne okrem iného vyvolala časový stres vzhľadom k blížiacemu sa letu, ako i zodpovedajúcu paniku, spôsobenú špecifikáciou nového obydlia, ktoré sa mi spoločnost rozhodla prideliť. Napriek dvojmesacnej žiadosti o ubytovanie s kamarátkou Liviou z Training College (a následnému rozhorčenému mailu, ktorý som ubytovacej sekcii v stave akútnej zúrivosti zaslala), som sa totiž podivnou hrou osudu ocitla v apartmáne postaršej budovy zvanej Al Hatboor, obývanom vcelku milou a prijemnou letuškou Evelyn z Ghany. Budova sa tentokrat nachádza v obývanej okrajovej štvrti (počet chodníkov a príslušných obchodov ma prijemne prekvapil a mimo iného, chvalabohu na dohľad žiadna mešita...), pričom presne oproti sa nachádza hotel, v ktorom býva Livia, takže naše stretnutia si už nemusíme dohadovať s dvojhodinovou rezervou, vyhradenou z mojej strany na nepretržité čakanie na taxík.  Moje sťahovanie tak prebehlo so zmiešanými pocitmi a príslušnou nervozitou, no dnes už musím povedať, že som sa zabývala prekvapivo rýchlo. Moja nová izba je príjemná a priestranná a kúpeľňa spojená s izbou ma takmer hotelový šmrnc. Výhľad z izby síce mieri priamo do okien priľahlej budovy, ale vzhľadom k tomu, že doposiaľ som sa v izbe dlho nezdržiavala, ma tato skutočnosť nijako netrápi. Čo mi však v tie posledne dni, prežite v Emirates Stars Hotel, dvíhalo žlč a penilo krv, bol môj nefunkčný lap top, ktorý z neznámych dôvodov zo dna na deň dramaticky spomalil svoju rýchlosť a efektívne mi znemožnil pokračovať v zaznamenávaní postrehov, ako i protestujúca emailová schránka, ktorá vďaka systémovej chybe odmietala zobrazovať i zasielať akékoľvek maily, čím som sa v dobe sťahovania ocitla priam odrezaná od sveta. Ako som čoskoro zistila, internet v novom bydlisko sa mi stal dostupným zatiaľ iba v blízkej kaviarni, ktorú prirodzene musím dotovať objednávaním si teplých čí studených drinkov počas doby surfovania, takže moje blogove príspevky sa na istú dobu stanu priamo úmerné stavu mojej peňaženky (apropo ďakujem moc za každý milý komentár, správu a príspevok a ospravedlňujem sa, že neodpisujem, no občas chyba spätná emailová adresa, čo mi znemožňuje reagovať).   

 Do Austrálie som sa tak vypravila v zmätenej nálade zo všetkých tých zmien, ktoré v priebehu troch dni dopadli na moje plecia. Prvú večernú zastávku v Bangkoku po šesť hodinovom lete som v rámci relaxu využila na krátku prehliadku tzv. night market (pripomenul mi niekdajšie nedeľné burzy...), ktorý sa nachádzal kúsok od hotela. Vzhľadom k nezariadenej izbe v mojom novom apartmáne som neodolala a zakúpila si tradičnú stolovú lampu v drevenom ráme, čo som samozrejme počas colnej kontroly v Austrálii značne oľutovala, no lampa i ja sme to našťastie prežili bez akejkoľvek ujmy. Druhy deň nás čakal deväť hodinový let do Sydney, ktorý bol charakteristicky prebytkom maloletých, kojencov a bojovo naladených matiek, ktoré skutočnosť, že na palube lietadla sa fakt nenachádza kefa na čistenie dojčenských fliaš, pokladali za útok proti integrite osobnosti (jedna z nich však tu kefu vylovila so svojej príručnej batožiny a poslala ma fľašu dodatočne vyčistiť...).  Dorazili sme ráno, pričom Sydney ma veľmi prijemne prekvapila svojou unikátnou kombináciou britského a amerického štýlu, čo do udržiavanej architektúry, uvoľnenej atmosféry i nestabilného počasia, ktoré ma privítalo uvítalo dnom slnečným a horúcim a vyprevádzalo daždivým chladom. Hotel, v ktorom sme boli ubytovaní, sa nachádzal v blízkosti Harbour Bridge, čo sme napriek značnému jetlag hneď po príchode využili na príjemnú prechádzku, obed a klasické foto pred momunentalnym Opera House. Za hotelom som objavila múzeum, na návštevu ktorého mi bohužiaľ nevyšiel tentokrat čas, pretože, ešte predtým, ako nás sklátila únava, sme si to namierili na prehliadku centra smerom k Sky Tower. Druhy deň nás čakal turnover Sydney – Auckland - Sydney, ktorý sa vyznačoval veľkým množstvom deti a obéznych pasažierov, no ubehol značne rýchlo, večer sme tak vyrazili na krátku návštevu miestneho pubu v blízkosti Darling Harbour. Ďalší deň sme mali cely deň voľno, no počasie bolo studené a daždivé, a tak atrakcie, ktoré som mala v plané vidieť, som si nechala nabudúce – namiesto toho som si hádam po pol roku konečne raz vyrazila do kina na „The Duchess“ -pozoruhodný film. Večer som neodolala prechádzke po Darling Harbour a pri pohľade na nádherne rozsvietený pristav a pokojnú atmosféru som si uvedomila, že profesia letušky ma napriek kočovnému a únavnému štýlu života, predsa len občas i svoje svetle stránkyJ Druhy deň nás čakal opäť dlhy deväť hodinový, obzvlášť turbulentný večerný let do Bangkoku, klasický shopping v MBK centre za účelom kúpy darčekov pre rodinu, priateľov a známych, nuž a obľúbená thai masáž, ktorú som si dopriala tesne pred nočným letom do Dubaja. Napriek prijemne strávenému času musím priznať, že netúžim v najblizsej dobe zopakovať si  tento layover a to najmä z dôvodu maximálnej vyčerpanosti a očividnej atrofie mozgových buniek, ktorá u mňa nastala po obrátení biologického režimu a nedostatku regeneračného nočného spánku v priebehu niekoľkých dni – spomalene reakcie,  výpadky pamäte a celkovú apatiu ani nespomínajúc.

Momentálne však opäť v Dubaji, oddýchnutá a svieža, nabehnutá na svoj prirodzený režim (spánok, knihy, posilňovňa, bazén a nákupy potravín..) som predvčerom absolvovala turnover do Delhi (na spiatočnej ceste som i ja kývala hlavou z boku do boku a dolovala od ostatných cabin crew:  water, water..) a v najbližších dňoch ma čaká  Káhira a Zürich. Nuž a potom....hurá, konečne par dni dovolenky na Slovensku, domáca strava, rodičovské hyckanie, uvítacie sessions s kamarátmi a konečne nejaký dobrý kus slaninky a štamprlík domácejJ